Rozhovor: Janka Oršuliaková / Zmysly pre smart city

0

NXTCH: Prosím, priblížte nám váš background, vzdelanie a profesijnú kariéru.

JANKA: Pôvodne mám vyštudovanú právnickú fakultu, po jej ukončení som však začala pracovať v personalistike, odkiaľ som sa dostala do automobilového priemyslu, kde robím už 10 rokov. Veľmi ma to chytilo, keďže som už odmalička bola technicky orientovaná. Pár rokov dozadu som začala študovať na Technickej univerzite vo Viedni program Automotive MBA v spolupráci s STU v Bratislave, kde sme na rôznych moduloch často prechádzali strategické nastavenia v automotive. Išlo o globálne trendy, ako je autonómne riadenie, digitalizácia, nové materiály a, samozrejme, uhlíková neutralita. Stále dokola sme sa točili okolo toho istého a tu vznikali prvé nápady na projekt. 

NXTCH: Ako ste sa z automotive dostali k téme smart city?

JANKA: Chodila som na koučing k Petrovi Kočalkovi (Bee Hive Monitoring), s ktorým sme si v uvažovaní sadli a začali sme rozvíjať rôzne myšlienky. Ja som predtým robila na viacerých zaujímavých projektoch ohľadne testovania autonómnych vozidiel a Peter sa už dlhšie venoval projektom so senzormi. Raz sa ma spýtal, či by nešlo robiť senzory do automotive, a moja prvá reakcia bola: ZABUDNI! Samozrejme, nedalo mi to a rozmýšľala som, kde inde by sa dali aplikovať. Pohrávala som sa s myšlienkou, že keď sú teraz rôzne projekty testovania vozidiel a moderná uhlíková neutralita, či by sme niekde týmto smerom nenašli uplatnenie a nemohli urobiť niečo nové, zaujímavé, iné. 

NXTCH: Aké boli vaše hlavné motívy pustiť sa do tejto oblasti?

JANKA: Jednak to bol spomínaný automotive čiže doprava, potom znižovanie uhlíkovej stopy. Ako krajina sme podpísali Parížsku dohodu, kde je záväzok k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Je pekné mať to napísané, ale je za tým kopec tvrdej práce. Často vnímam, že ľudia vidia, čo sa implementovalo v Londýne, vo Viedni, a chcú to všetko dotiahnuť sem. Každé mesto je však iné, či už infraštruktúrou, alebo mnohými ďalšími vecami, a pre všetky mestá platí rovnako, že to, čo je úspešné niekde, nemusí byť úspešné aj tu. Začali sme sa teda pohrávať s myšlienkou senzorov, v ktorých som videla veľký zmysel. Ďalšia vec, ktorú som zároveň postrehla, bolo to, že je ťažké nájsť prioritu zmien bez toho, že by sme mali dáta z terénu, teda z mesta. Na tomto základe sme dali dokopy náš projekt, že by mohlo byť zaujímavé vytvoriť nástroj na meranie účinnosti konkrétnych opatrení, ktoré sa na ceste k uhlíkovej neutralite budú postupne zavádzať. 

NXTCH: Môžeme uviesť konkrétny príklad? 

JANKA: Napríklad je potrebné nejaké dopravné opatrenie, lebo sa na istom mieste tvoria kolóny. Predĺži sa teda interval, pričom na jednej strane bude konkrétny úsek priechodný, ale urobí to problém na nejakých ďalších uliciach. Keďže dnes na uliciach parametre nemeriame, nemáme sa ako dostať k potrebným dátam, nevieme to vyhodnocovať, a teda ani prioritizovať. 
Myslím si, že je jednoduchšie urobiť progres niekde, kde je možnosť zníženia o 30 percent, ako v niečom, kde sa vyvinie strašne veľa energie a dôjde k zníženiu o 0,1 percenta. Chceli sme priniesť riešenie, aby sme mohli plošne merať v rámci mesta parametre, ako sú CO2, teplota, vlhkosť, prašnosť. Dokážeme merať aj všetky organické plyny, čiže keby niekde prasklo plynové potrubie, zachytíme to. Pre mňa osobne to však smerovalo stále k doprave a CO2, pričom paralelne vznikali aj ďalšie benefity. 

NXTCH: Aké boli najväčšie prekážky, resp. výzvy?

JANKA: Museli sme prekonať vo vývoji niekoľko dôležitých bodov. Bolo nám jasné, že keď má byť riešenie na každej ulici, museli sme ísť do malých rozmerov. Takisto sme nechceli, aby sa to fixne pripájalo na existujúcu infraštruktúru, ale aby fungovalo na vlastnej batérii. Bolo jasné, že musíme zabezpečiť nízky odber energie, výdrž na malú batériu minimálne 3 až 5 rokov. Pohrávali sme sa aj s myšlienkami vloženia do malých solárnych článkov, ale pre tento projekt je to zbytočné, keďže výskum tak výrazne napreduje, že o dva tri roky možno budú senzory takmer v nanoštruktúrach alebo sa budú voľne rozhadzovať v teréne. V tomto všetkom, čo robíme dnes, dosiahneme teda úplne iné parametre na inú veľkosť.

NXTCH: Aký je súčasný stav projektu? 

JANKA: Zatiaľ sme sa v podstate dostali k riešeniu, kde dokážeme celkom pekne vizualizovať dáta po celom meste z parametrov CO2, teploty, vlhkosti. Tak napríklad primátor vie, ktorú ulicu alebo ktorú časť mesta musí prioritne riešiť, keďže každý človek sa v meste chce cítiť komfortne. A pri snahe uchovať alebo zlepšiť ľuďom kvalitu života treba najskôr vedieť, kde sú priority. Často pomôže, keď vieme, že niekde dochádza k extrémnemu prehrievaniu a hrozia tam vysoké emisie, teda vieme s tým niečo urobiť. Možnosti ako napríklad zeleň, menej áut, riešenie parkovania. Sú to často opatrenia, ktoré občania nemajú radi, lebo sa stretávajú s tým, že prídu domov a nie je kde zaparkovať. No je za tým veľa aj ťažkých rozhodnutí, aby mal pre nás život nejakú udržateľnosť, aby sme vôbec vedeli ďalej fungovať. Niekedy naozaj malé zmeny môžu mať veľký prínos, takže sa do toho možno budeme musieť zapojiť všetci. Myslím si, že projekt veľmi pomôže nájsť potrebné priority a zároveň vyhodnocovať efektivitu. Čiže keď už implementujeme nejaké zmeny, rovno si potvrdíme, či sme to urobili správne. Je to vlastne funkčný nástroj na vyhodnocovanie efektivity zavedených opatrení. 

NXTCH: Aké by malo byť optimálne rozmiestnenie senzorov?

JANKA: Ideálna situácia na fungovanie nastane, keď sú senzory v mestskej infraštruktúre zhruba 200 metrov od seba, hoci komunikačný dosah je väčší. Ten sme testovali na otvorených priestranstvách pri vzdialenosti 600 až 900 metrov, no pre prekážky v zastavanosti mesta je komunikácia najlepšia do 200 metrov, aby sa znížil počet rušivých elementov. V senzoroch nie je žiadna SIM karta, zariadenia si medzi sebou vytvoria mesh sieť a začnú spolu komunikovať. Na približne 1000 senzorov je 1 gateway so SIM kartou, ktorá odosiela dáta do cloudu. Keď senzory zapojíme, „zobudia sa“ a chvíľu vstrebávajú, čo sa okolo nich deje. Nájdu si tie ostatné okolo seba, zistia, čo robia, a odosielajú si navzájom informácie. Riadime sa podľa toho, aký počet senzorov sa v meste implementuje. Takisto sme si zo začiatku nevedeli predstaviť, koľko ich bude treba na mesto, ako je Bratislava. Vyriešili sme to však veľmi jednoducho, na mapu Bratislavy sme roztiahli sieť 200 × 200 metrov a vyšlo nám 2500 senzorov. 

NXTCH: Ako to vychádza cenovo?

JANKA: Cenovo vychádza jeden senzor na 50 eur, pričom sa platí mesačný poplatok 1 euro na senzor za správu dát, ale dá sa ísť aj do rôznych iných modelov financovania. Jednotlivé projekty sa riešia dosť individuálne, pričom je veľmi dôležité, či to chce zákazník prispôsobovať, alebo dokážeme ísť na našich aplikáciách, či stačí to, čo vieme zobrazovať my. Bude dochádzať k zberu veľkého množstva dát a aj budúcnosť prinesie zistenia o nejakých nových premenných, ktoré bude treba sledovať. Otvorí sa množstvo nápadov, za čím bude takisto „ajťácka“ robota, čiže preto sa platí mesačne správa dát, aby mohol ďalej pokračovať vývoj aplikácie, rozhraní a ďalšie technologické úpravy.

NXTCH: Vieme porovnať vaše riešenie s existujúcimi inde vo svete?

JANKA: Na naše riešenie sme podali patentovú prihlášku, teda sme boli nútení urobiť rešerš toho, aká je globálna konkurencia, chodili sme veľa po výstavách. Všetky riešenia, s ktorými sme sa stretli, sú niekoľkonásobne drahšie, aj desaťkrát, a väčšinou sa pripájajú do fixnej infraštruktúry, kde treba nejaký káblik. Aj keď riešenia nemajú pripojenie do fixnej infraštruktúry, sú drahšie alebo nie sú také komplexné ako merania, ktoré vieme robiť my. Nastaviť konkurenčné senzory tiež nie je jednoduché, vzájomne sa rušia a potom už do procesu vstupuje veľa premenných, pričom majú podstatne vyšší odber energie. V rámci porovnania s inými riešeniami máme o 70 percent nižšiu spotrebu energie a pritom niekoľkonásobne vyšší objem prenesených dát v čase. Je to vďaka unikátnej komunikácii medzi jednotlivými senzorickými zariadeniami, čo bolo predmetom patentovej prihlášky.

NXTCH: Ďakujeme za rozhovor a držíme palce!

Za NEXTECH sa zhováral Martin Drobný.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články
smart city Digital dáta

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať