Hackeri by mohli odstaviť satelity alebo ich premeniť na zbrane

Bezpečnosť
0

V januári sa spoločnosť SpaceX stala prevádzkovateľom najväčšej aktívnej satelitnej konštelácie na svete. Tá pozostáva z 242 satelitov obiehajúcich okolo planéty, v nasledujúcom desaťročí ich chce firma vypustiť až 42 000. Je to súčasť jej ambiciózneho projektu zabezpečenia prístupu na internet po celom svete. A v najbližších mesiacoch by mali umiestniť tisíce satelitov na obežnú dráhu aj Amazon a OneWeb. Ich zameranie bude rôzne – od zabezpečenia prístupu na internet vo vzdialených kútoch sveta cez monitorovanie životného prostredia až po zlepšovanie globálnych navigačných systémov.

Problém je v tom, že chýbajú normy a predpisy týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti komerčných satelitov. Neexistuje ani žiadny riadiaci orgán na ich reguláciu. To ich robí veľmi zraniteľnými, ak budú čeliť kybernetickým útokom. Keby hackeri prevzali kontrolu nad týmito satelitmi, malo by to vážne dôsledky. Mohli by ich vypnúť, čím by znemožnili prístup k ich službám. No mohli by aj rušiť alebo falšovať signály zo satelitov, čo by znamenalo katastrofu pre kritickú infraštruktúru (elektrické a vodovodné siete, dopravné systémy).

Navyše niektoré nové satelity sú vybavené pomocnými raketami, ktoré im umožňujú zrýchliť, spomaliť a zmeniť smer v priestore. Keby hackeri ovládli takéto riaditeľné satelity, mohli by zmeniť ich obežné dráhy a spôsobiť zrážku s inými satelitmi alebo dokonca s Medzinárodnou vesmírnou stanicou. Výrobcovia satelitov, najmä malých CubeSats, na udržanie nízkych nákladov používajú bežne dostupné technológie. Široká dostupnosť týchto komponentov znamená, že hackeri ich môžu analyzovať a zistiť zraniteľné miesta. Mnoho komponentov navyše využíva open source technológiu, takže útočník by mohol do softvéru vložiť zadné vrátka či zraniteľnosť.

Satelity sú zvyčajne ovládané z pozemných staníc počítačmi. Tie môžu mať v softvéri slabé miesta, ktoré by hackeri mohli zneužiť a pomocou infiltrácií poslať satelitom škodlivé príkazy. Takýto prípad sa stal v roku 1998, keď útočníci prevzali kontrolu nad americko-nemeckým satelitom ROSAT X-Ray nabúraním sa do počítačov v Goddardovom vesmírnom letovom centre v Marylande. Nariadili mu, aby nasmeroval svoje solárne panely priamo k Slnku. Tým prakticky uškvarili jeho batérie a zničili satelit, ktorý napokon dopadol na Zem v roku 2011.

V roku 2008 hackeri, pochádzajúci pravdepodobne z Číny, údajne prevzali úplnú kontrolu nad dvoma satelitmi NASA, nad jedným približne na dve minúty a nad druhým na deväť minút. Iránske hackerské skupiny sa tiež pokúsili o podobné útoky. Keďže spoločnosti súťažia o pozíciu dominantného satelitného operátora, všemožne sa snažia o znižovanie nákladov a urýchlenie vývoja a výroby. Preto sa oblasti, ako je kybernetická bezpečnosť, pre ne stávajú druhoradými.

Kladenie dôrazu na kybernetickú bezpečnosť by neprimerane zvýšilo náklady najmä v prípade nízkonákladových vesmírnych misií. Tam by suma potrebná na zaistenie bezpečnosti mohla prekročiť náklady na samotný satelit. Keďže na výrobe a prevádzkovaní satelitov sa podieľa viacero spoločností a dodávateľský reťazec je zložitý, často ani nie je jasné, kto je zodpovedný za ich bezpečnosť. Niektorí analytici sa preto zasadzujú za prijatie právnych predpisov, ktoré by od výrobcov satelitov vyžadovali vytvorenie spoločnej architektúry pre kybernetickú bezpečnosť.

Takisto by sa mali zaviazať nahlásiť všetky kybernetické narušenia týkajúce sa satelitov. Okrem toho by bolo potrebné jasné právne usmernenie o tom, kto nesie zodpovednosť v prípade kybernetických útokov na satelity. Takéto úpravy si vyžadujú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom. No konať treba hneď teraz. Bolo by veľkou chybou čakať, kým hackeri získajú kontrolu nad komerčným satelitom a použijú ho na ohrozenie života a majetku tu na Zemi alebo vo vesmíre.

Zdroj: livescience.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články
Hacker hacking ochrana pocitac internet

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať