S_042020 S_042020 S_042020

Úvaha: Urýchlia technológie pád kapitalizmu?

0

Zakladateľ makroekonómie John Maynard Keynes predpovedal, že kapitalizmus bude trvať približne 450 rokov – od roku 1580, keď kráľovná Alžbeta investovala španielske zlato ukradnuté Francisom Drakeom, do roku 2030, keď ľudstvo vyrieši problém zabezpečovania potrieb a posunie sa k vyšším cieľom. Naozaj sa zdá, že dnes je systém na pokraji transformácie, no nie takým spôsobom, ako dúfal Keynes. Život generácie Z mal byť zameraný na relax a kreativitu, namiesto toho však čelí stagnujúcim mzdám a ekologickej kríze.

V slávnej eseji zo začiatku tridsiatych rokov s názvom Ekonomické možnosti pre naše vnúčatá (Economic Possibilities for Our Grandchildren) Keynes vykreslil svoju predstavu o svete budúcnosti. Predvídal síce javy, ako je automatizácia práce (nazval ju „technologická nezamestnanosť“), veril však, že tieto zmeny budú znamenať pokrok smerom k lepšej spoločnosti a ku kolektívnemu oslobodeniu sa od práce. Mal obavy, že tento prechod môže byť psychologicky ťažký, preto navrhol trojdňový pracovný týždeň ako prechodný program, ktorý by oddialil zodpovedanie vážnej otázky, čo robiť, keď už nemáte čo robiť.

Vnúčatá z Keynesovej eseje sú vlastne dnešné deti a mladší dospelí. Ľudia, ktorí budú predstavovať pracovnú silu v roku 2030, sa narodili v rokoch 1976 až 2005. A hoci Keynesove predikcie o miere hospodárskeho rastu a akumulácie sú prekvapivo presné, ich dôsledky pre túto generáciu sa veľmi líšia od jeho predstáv. Chudobnejšie vrstvy čelia stagnácii miezd, deregulovaným a nebezpečným pracoviskám, epidémii drogovej závislosti. A márnotratné bohatstvo na druhom konci spoločenského rebríčka nie je o nič menej znepokojujúce. Zdá sa, že nespejeme k lepšiemu svetu, veci sa skôr zhoršujú.

Kde sa to pokazilo? Pred dvoma desaťročiami, v období rozmachu webu, ešte stále bolo možno hovoriť o technologickom pokroku ako výhode pre všetkých. V tom čase prišla spoločnosť Webvan, startup zameraný na doručovanie potravín, s myšlienkou spojiť efektívnosť internetu a ďalší pokrok v informatike a logistike s cieľom poskytovať kvalitnejšie výrobky za nižšie ceny, ktoré dodajú priamo spotrebiteľom dobre platení a vyškolení pracovníci. Keď po čase firma skrachovala, analytici tvrdili, že základná myšlienka bola nesprávna. Nemá zmysel využívať ľudské kapacity na to, aby sa jednotlivým ľuďom doručili objednávky zo supermarketov. No neuplynulo ani 20 rokov a máme tu Amazon, jednu z mála biliónových spoločností na svete, so službou Whole Foods, ktorá doručí objednané potraviny za hodinu.

Spotrebiteľom takéto služby uľahčia život, ceny akcií a zisky podniku sa zvyšujú. Iba zamestnanci trpia. Preč je vízia Webvanu o vysokokvalifikovaných a dobre platených pracovníkoch, zaobchádzanie Amazonu so zamestnancami na všetkých úrovniach je intenzívne vykorisťujúce. Dokonca bývalí zamestnanci napísali štúdiu, ktorá odhaľuje ťažkosti súvisiace s prácou vo firme. Uvádzajú v nej, že ich prácu riadi umelá inteligencia, čo má za následok, že zriedka budete pracovať s rovnakými ľuďmi dvakrát, budete izolovaní, dostanete na každej zmene náhodné úlohy (ukladanie, triedenie, balenie).

Generácia Z teda dosahuje produktívny vek v ekonomike v štýle Amazonu, nie Webvanu. Podľa Inštitútu pre hospodársku politiku sa medzi rokmi 1979 a 2019 produktivita pracovníkov zvýšila o 69,6 %, pričom hodinová mzda vzrástla iba o 11,6 %. Rozdiel medzi produktivitou a mzdou znamená nárast vykorisťovania: pracovníci robia viac za menej.  

Keynes a jeho politická vízia vyšli z módy. Dnes všetci sledujú svoje individuálne záujmy. Naučili sme sa napríklad, že politika kontroly nájomného v rozpore s očakávaniami zvyšuje nájomné, že zákony o minimálnej mzde pôsobia nepriaznivo na mzdy, že z peňazí pochádzajúcich z daňových škrtov majú pracovníci len malý osoh. Počas svetovej finančnej krízy v roku 2008 boli mnohí prekvapení, že trhy v skutočnosti nie sú samoregulačné, ako sa to predpokladalo. Nasledovali finančné výpomoci od vlád a ekonómovia Keynesa oprášili. Ukázalo sa, že krajiny, ktoré sa držali jeho rád a využili verejné prostriedky na stimuláciu dopytu, vyšli z recesie oveľa rýchlejšie ako tie, ktoré váhali. 

Nastal teda prechod od Friedmana ku Keynesovi. Títo dvaja muži mali rôzne predstavy nielen o tom, ako funguje kapitalizmus, ale aj o tom, na čo slúži. Friedman považoval trh za maximalizáciu slobody jednotlivca na presadzovanie jeho osobného záujmu. Kapitalizmus bol prostriedkom a cieľom. Podľa Keynesa najnebezpečnejšia forma lakomstva je snaha nielen zarobiť peniaze, ale držať ich veľmi dlho vo vreckách. Podľa neho jediný spôsob, ako udržať blahobyt na vysokej úrovni, je produkovať a konzumovať stále viac a viac. Nie preto, že je to v našej povahe, ale preto, že systém takto funguje – na to, aby prežil, musí rásť.

Keynes predpovedal, že raz sa tieto preteky skončia, nikdy však neidentifikoval mechanizmus, ktorý by ukončil kapitalistickú akumulačnú hru. Aj keby sme vyrobili už dosť tovaru na to, aby sme prekonali cieľovú čiaru, ako sa to dozvieme? Keynes môže mať pravdu, pokiaľ ide o predpovede rastu, hospodárskych cyklov a fiškálnej politiky, ale mýlil sa, ak si myslel, že kapitalizmus jednoducho skončí sám od seba.

Najslávnejším a najvplyvnejším kritikom tradičnej ekonómie, siahajúcej od Friedmana po Keynesa, bol Marx. Jeho teória je založená na myšlienke, že kapitalisti zarábajú peniaze vykorisťovaním pracovnej sily. Časom zbohatnú, zatiaľ čo pracovníci veľmi nie, pretože sú príliš zaneprázdnení zarábaním peňazí pre kapitalistov. Stúpajúci príliv dvíha iba veľké lode; všetci ostatní musia plávať.

Keby technológie znížili potrebu práce, pracujúci by jednoducho boli nútení pracovať dlhšie, tvrdšie, efektívnejšie alebo na iných veciach. Technológia by tak vytvorila populáciu zúfalých nezamestnaných, ktorí by sa mohli venovať výrobe luxusného tovaru, tento trh by totiž stále rástol. Pravda, iba z hľadiska obratu, nie počtu ľudí, ktorí si takéto veci môžu kúpiť. Namiesto zvyšovania všeobecného blahobytu by sa hromadila iba nerovnosť, vykorisťovanie a bieda.

Po desaťročiach sa táto téza o zbedačovaní zdala empiricky silná, najmä v porovnaní s Keynesovou víziou čoraz väčšej skupiny ľudí, ktorí sa zbavujú bremena ekonomickej potreby a vstupujú do raja plného voľného času, a Friedmanovým presvedčením, že väčšie bohatstvo na vrchole sa zmení na väčšie bohatstvo pre všetkých.

Marx nemyslel len na priemyselných robotníkov, tvrdil, že celý pokrok v kapitalistickom poľnohospodárstve je založený nielen na okrádaní pracujúcich, ale aj pôdy. „Akýkoľvek pokrok vo zvyšovaní úrodnosti pôdy na určitý čas je pokrokom v ničení trvalých zdrojov tejto úrodnosti.“ Niežeby Marx bol environmentalista, ale intuitívne pochopil, že zvyšovanie úrodnosti naráža na prírodné limity. Jedinou odpoveďou bolo podľa neho úplné vyradenie tohto spôsobu výroby, aj s jej pracujúcimi a kapitalistami, mestami a vidieckymi oblasťami, hromadením vecí a vyplienenou zemeguľou.

S blížiacim sa rokom 2030, rokom, keď by sa mal kapitalizmus skončiť, predpovede nie sú ružové. Medzivládny panel pre zmenu klímy dospel v roku 2018 k záveru, že globálne otepľovanie medzi rokmi 2030 a 2052 pravdepodobne dosiahne 1,5 °C, ak sa teplota naďalej bude zvyšovať súčasným tempom. Hladina mora by sa mohla podľa odborníkov zvýšiť o 26 až 77 centimetrov. Hrozí vyhynutie ďalších druhov, stovky miliónov ľudí budú trpieť nedostatkom vody a potravín. Zhromažďovali sme teda nielen bohatstvo, ale aj katastrofy.

Jedno z protestných hesiel na klimatickej demonštrácii mládeže znelo: „Vy zomriete na starobu. My zomrieme na klimatické zmeny.“ Dnešné deti už neveria rozprávkam o pokroku. Mladšia generácia chce stanovenie nových noriem pre spoločenský blahobyt, ktoré idú nad rámec rastu HDP. Musíme dostať uhlík z atmosféry a plast z oceánu, udržať ropu v zemi a nedomestikované druhy zvierat nechať nažive. Čokoľvek iné je katastrofické zlyhanie.

Prieskumy ukazujú pretrvávajúcu orientáciu mladých na ľavicovú politiku. Prieskum YouGov zistil, že podpora kapitalizmu medzi Američanmi mladšími ako 30 rokov klesla medzi rokmi 2015 a 2018 z 39 % na 30 %, čo je o 14 percentuálnych bodov menej ako priemer a 26 bodov pod úrovňou u seniorov. Mladí vidia, že kapitalizmus skôr spotrebúva ľudské a prírodné zdroje, ako buduje lepšiu spoločnosť. A tak sa „Keynesove vnúčatá“ na prekvapenie mnohých stávajú marxistami.

Keynes viac-menej správne predpokladal, že kapitalistický systém by nemal byť udržateľný ani 500 rokov. Tak či onak, pracovná sila v roku 2030 bude posledná skupina, ktorú bude mať trhový kapitalizmus k dispozícii. Je ťažké povedať, čo bude nasledovať, ale stane sa to už čoskoro. Vnuci, o ktorých Keynes hovoril, sú už nejaký čas tu.  

Zdroj: technology review.

Redakcia

Všetky autorove články
technika biznis

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať