Neverte všetkému, čo je na internete a sociálnych sieťach

Bezpečnosť
0

Špeciálny projekt

Internet nám poskytuje neobmedzené množstvo informácií, avšak nie všetky sú pravdivé. Popri spravodajských weboch, ktoré publikujú seriózne správy vyrastajú ako huby po daždi rôzne alternatívne médiá, z ktorých mnohé z rôznych dôvodov šíria skreslené, prípadne nepravdivé informácie.

Motiváciou môže byť niekedy len recesia, ale čoraz častejšie je to zisk, prípadne dosiahnutie rôznych, napríklad politických cieľov. Zisk sa dosahuje buď priamo, alebo nepriamo zobrazovaním reklám na webových stránkach. Môže to byť napríklad zdanlivo neutrálny článok, ktorý sa vás snaží presvedčiť, aby ste si kúpili konkrétny produkt. Nebezpečnejšie sú rôzne konšpiračné weby, ktoré šíria informácie o rôznych alternatívnych liečebných metódach s cieľom zarobiť na neúčinných, alebo neoverených liečivách. Pre pacientov trpiacich závažnými ochoreniami to môže byť veľmi nebezpečné a keď sa zistí, že alternatívna liečba je neúčinná, je už spravidla na serióznu liečbu neskoro. Komerčný podtext má aj šírenie nezmyslov typu „plochá zem“. Môže to byť alternatíva celostránkových inzerátov z nedávnej minulosti, ktoré ponúkali veštenie zdarma. Skutočným cieľom bolo získať adresy dôverčivých ľudí, ktorí sú náchylní naletieť na takéto nezmysly. Tieto adresy sa potom predávajú firmám typu „šmejdi“, ktoré predávajú mnohonásobne predražený tovar

Publikovanie nepravdivých správ má za cieľ vyvolať obavy, napríklad z migrantov, povinného očkovania a podobne a využiť tieto obavy, prípadne až hnev napríklad na podporu rôznych radikálnych hnutí. Môže dôjsť k negatívnym javom, napríklad opätovanému rozšíreniu ochorení, ktoré už boli takmer zlikvidované alebo vzostupu útokov na menšiny. Má to aj synergický efekt.  Na sociálnych sieťach sa vytvárajú komunity podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí sa utvrdzujú vo svojich názoroch a izolujú sa od objektívnejších zdrojov informácií. Mnohé sociálne médiá sú kritizované za to, že v boji proti falošným správam a dezinformáciám nevyvíjajú dostatočné úsilie a ak zakročia, tak až príliš neskoro. Realita v tejto oblasti jednoducho predbehla legislatívu takže sa každý musí spoľahnúť na svoju intuíciu.

Rozpoznať falošné správy a dezinformácie v každodennej záplave informácií je náročné. Za dezinformáciu môžeme považovať akúkoľvek informáciu, ktorá je nepravdivá, vytvorená zámerne s cieľom poškodiť jednotlivca, skupinu, organizáciu alebo krajinu. Prípadne niektoré spravodajské weby šíria neoverené a väčšinou nepravdivé senzácie s cieľom zvýšiť návštevnosť a dosiahnuť vyšší zisk zo zobrazovania reklám. Niekedy môže dezinformácia vzniknúť aj neúmyselne, či už nepozornosťou, či nesprávnym vyhodnotením autorovi dostupných faktov.

Predstavíme niektoré formy šírenia dezinformácií

Hoax je zámerne vytvorený falošný obsah, ktorý sa snaží zmanipulovať a úmyselne oklamať príjemcu, aby ho preposielal a ďalej masovo šíril. Často je finančne motivovaný a je určený na klamanie príjemcu. Autor sa väčšinou vydáva za dôveryhodný, alebo neurčitý zdroj napríklad „vedci z prestížnej univerzity“. Hoaxy často varujú pred katastrofickými následkami fiktívnej udalosti používajúc tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vedecky overených alebo overiteľných dátach. Charakteristickým znakom hoaxov je priama výzva k ďalšiemu šíreniu a zdieľaniu. Takto sa dosiahne synergický efekt, pretože aj algoritmy na sociálnych sieťach uprednostňujú články, ktoré sú intenzívne zdieľané.

Hoaxy sa dajú využiť aj na šírenie malvéru. Napríklad článok obsahuje exkluzívne a šokujúce video s vašou obľúbenou celebritou. Po kliknutí na článok však budete mať problém s prehrávaním videa a budete vyzvaní stiahnuť si novšiu verziu prehrávača. No a v ňom bude ukrytý škodlivý kód.

Propaganda. Jej zámerom je vytvoriť obsah s cieľom ovplyvniť širokú verejnosť, aby prijala alebo odmietla určité fakty, názory a zmenila svoj postoj. Propaganda má za cieľ manipuláciou vyvolať u príjemcu pocit, ktorý by za normálnych okolností necítil a konať tak, ako by bežne nekonal. Za obsahom informácie je prevažne skrytý ideologický zámer.

Internetový trolling. Trollovia majú za úlohu zapájať sa do rôznych online diskusií. Môžu to byť diskusie o produktoch, alebo službách, prípadne diekusie o politike, svetonázore a podobne.  Informácie, ktoré šíria sú neobjektívné a falošné. Motivácia môže byť komerčná -  objednávatelia platia trollom za to, aby v online diskusiách o nich širili presne to, čo potrebujú, alebo trollovia fungujú z iných pohnútok. Môžu to byť  psychopati vyžívajúci sa v trápení iných, mladí ľudia s potrebou provokovať a exhibovať, aby na seba upozornili, ale aj rôzni recesisti.

Ako rozlíšiť pravdivú informáciu od dezinformácie?

Zvážte predovšetkým tieto aspekty:

• Je možné určiť autora obsahu? Dá sa tejto osobe alebo médiu dôverovať?
• Hovoria o danej správe aj iné spoľahlivé zdroje?
• Zdá sa byť správa hodnoverná?
• Kto za túto správu zaplatil? Kto dostane zaplatené, keď si správu otvoríte?
• Kto môže mať zo správy úžitok a komu by mohla naopak uškodiť?
• Je správa kompletná? Nebolo z nej vynechané niečo dôležité?

Ak sa jedná o článok, autor článku je neznámy, informácia neodkazuje ani na zdroj, pravdepodobne sa jedná o vymyslenú informáciu. Pokiaľ je autor článku uvedený, preskúmajte to, čo písal v minulosti. Je autor expert na danú problematiku? Experta definujú jeho skúsenosti a vzdelanie k danému odboru, napríklad medicínske vzdelanie autora, ktorý píše o očkovaní. Na druhej strane sa konšpirátori snažia na verejnosť zapôsobiť rôznymi titulmi či školeniami alebo kurzami. Vo výsledku daná osoba môže mať síce titul z prestížnej  univerzity, ale študoval nesúvisiaci odbor a ani odborne sa danej problematike nikdy nevenoval. Ak informáciu zverejnil známy autor zo súkromného profilu, kliknite jednoducho na jeho profil. Pokiaľ neobsahuje žiadne informácie v profile, fotografiu a iné znaky, ktoré poukazujú na pravdivosť profilu, ide pravdepodobne o falošný profil a tým pádom aj falošnú informáciu.  Ak vás autor vyzýva zdieľať správu ešte predtým ako si ju prečítate, pravdepodobne je to klamstvo. Aj v prípade serióznych médií nadpis nehovorí vždy celý príbeh. Využitie zaujímavého či provokatívneho titulku je bežnou praxou aj v prípade legitímnych médií. Ešte predtým, ako niečo zazdieľate, prečítajte si celý jeho obsah.

Konšpirátori veľmi radi využívajú techniky, ktoré u čitateľov vyvolávajú pocit strachu. Môže sa pritom jednať o navodenia strachu z určitej skupiny ľudí, etnika či na základe náboženského vyznania. Takýto spôsob žurnalistiky je neetický. Ak natrafíte na článok, ktorý sa snaží u vás vyvolať strach, prípadne bezdôvodne útočí na iných ľudí, môže ísť o manipuláciu. Nenávistne prejavy do serióznych médií nepatria a za ich šírenie môže byť jednotlivec či médium trestne postihnuteľný.

Falošné obrázky a videá

Odlíšiť falošné obrázky a videá od skutočných je zložitejšie. Aplikácie typu Photoshop dokážu neuveriteľné veci. O manipulácií s obrázkom hovoríme, ak je obrázok vytvorený alebo upravený zámerne, alebo je originál použitý v inom kontexte ako bol pôvodne vytvorený s cieľom oklamať jednotlivca, skupinu, prípadne poškodiť osobe, ktorá je na obrázku vyobrazená. Najrýchlejší spôsob overenia obrázku online je využitím Google Image Search. Ak bol obrázok už použitý, systém vám zobrazí kde, kedy a v akom kontexte. 

Zmanipulované video môže obsahovať viaceré nezrovnalosti. Všímajte si hlavne rýchlosť prehrávania, tiene, odrazy a ostrosť obrazu. Ale aj okolité prostredie, ako sú názvy ulíc, bilbordy, značky áut a miesto, do ktorého je video situované, môžu naznačovať, že sa jedná o falošné video, prípadne video nakrútené inde, v inom čase a inom kontexte. Manipulácia s videom je čoraz jednoduchšia aj vďaka technike deepfakes. Je to technika syntézy ľudského obrazu založená na umelej inteligencii, ktorá vytvára falošný obsah úplne od nuly alebo pomocou existujúceho videa navrhnutého na kopírovanie vzhľadu a zvuku skutočného človeka. V súčasnosti mnohé z týchto videí zahŕňajú celebrity alebo verejné osobnosti, ktoré hovoria niečo poburujúce alebo nepravdivé.

Viac o bezpečnosti na internete zrozumiteľným jazykom, praktické rady ako rozpoznať digitálne hrozby a ako sa pred nimi ochrániť, nájde na bezpecnenanete.sk. Témou tohto mesiaca sú dezinformácie a falošné správy.

Zdroj: www.bezpecnenanete.sk

Zobrazit Galériu

Ľuboslav Lacko

Všetky autorove články
ESET bezpečnosť internet

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať