Možno vynálezu vytvorenému umelou inteligenciou prideliť patentovú ochranu?

Technológie
1

Úrad pre patenty a ochranné známky USA (UPSTO) nedávno rozhodol, že systémy umelej inteligencie nemôžu byť uvedené ako vynálezcovia patentu. K rozhodnutiu došlo v súvislosti s projektom autonómneho vynálezcu DABUS (Device autonomously bootstrapping uniform sensibility), čo je patentovaný AI systém vytvorený Dr. Stephenom Thalerom. Zákon ustanovuje, že ako vynálezcovia patentov môžu byť uvedené iba „fyzické osoby“. Vychádza sa pri tom z podobných rozhodnutí, ktoré prijal Európsky patentový úrad a Úrad pre duševné vlastníctvo Spojeného kráľovstva.

U právnikov, vynálezcov a technológov však toto rozhodnutie ponecháva niektoré otázky nezodpovedané. Čo sa napríklad stane, ak sa pri vývoji patentov budú spájať ľudia a technológia umelej inteligencie? Aké budú dôsledky tohto vývoja na budúcnosť patentového práva? Rozhodnutie je jasné: Stroj nemôže byť uvedený ako vynálezca amerického patentu. Zrejme to však nebude posledné slovo v tejto veci. Systémy AI čoskoro budú súčasťou nášho každodenného života. V nie príliš vzdialenej budúcnosti bude pravdepodobne patentovateľný vynález, ktorý je spojený s ľudským mozgom, ale z veľkej časti vytvorený umelou inteligenciou. No čo ak systém AI spojí veľa ľudských mozgov a ďalších AI údajov, aby vytvoril vynález?

Predstavte si situáciu, keby 1000 inžinierov Googlu malo AI implantát, ktorý zachytáva, organizuje a rozširuje ich kreatívne myšlienky. Systém AI potom využíva tieto myšlienky na vytvorenie nového vynálezu, ktorý však nemôže byť spätne spojený so žiadnym človekom. Keby vynález spĺňal všetky ostatné kritériá USPTO pre patentovateľný vynález, udelenie patentovej ochrany by nebolo nič zvláštne. Podľa súčasného zákona by však tento hypotetický vynález, ktorý vytvorila umelá inteligencia pomocou myšlienok od 1000 osôb, nebol v očiach USPTO patentovateľným vynálezom.

Keď uvažujeme, či v budúcnosti systém AI môže alebo nemôže mať práva „fyzickej osoby“, treba si vyjasniť, čo presne je fyzická osoba. Napríklad robotický humanoid Sophia, vyvinutý spoločnosťou Hanson Robotics, využíva umelú inteligenciu, neurónové siete, expertné systémy, strojové vnímanie, spracovanie konverzačného prirodzeného jazyka a kognitívnu architektúru na interakciu s ľudským svetom. Dokonca Saudská Arábia vyhlásila Sophiu za svojho prvého „robotického občana“. Ak je robot s umelou inteligenciou občanom, je to aj „fyzická osoba“?

Je nepravdepodobné, že Sophia by mala v očiach USPTO nejaké práva. Fyzické osoby vo všeobecnosti musia byť živými ľudskými bytosťami, zatiaľ čo právnické osoby sú subjekty ako firmy, korporácie. Rovnako ako firmy nemôžu byť uvedené ako vynálezcovia patentových prihlášok, ani „občianka“ Sophia nedisponuje kľúčovou stránkou potrebnou na vynálezcovské práva – nie je to biologický človek.

AI však bude nepochybne zasahovať do stále viac aspektov nášho každodenného života a táto skutočnosť si bude žiadať zmenu patentových zákonov. Je tu možnosť, že ako „fyzická osoba“ budú slúžiť vlastníci alebo prevádzkovatelia systémov AI a budú pomenovaní ako vynálezcovia vo vynáleze. Ibaže systémy AI majú často veľa vlastníkov, operátorov a programátorov. Ktorý z nich sa kvalifikuje ako vynálezca? Keďže kráčame v ústrety budúcnosti naplnenej systémami umelej inteligencie, je načase zamyslieť sa, ako prispôsobíme zákony tejto skutočnosti.

Zdroj: news.bloomberglaw.com.

Redakcia

Všetky autorove články
umelá inteligencia AI patent inovácie

1 komentár

Mozno pridelit pat. licenciu vedcovi, ktory nechodi vencit psa? reakcia na: Možno vynálezu vytvorenému umelou inteligenciou prideliť patentovú ochranu?

27.5.2020 10:05
Hned z nadpisu je jasne, ze miesate hrusky s jablkami. AI je ako zamestnanec a je jedno, kto vo firme vymysli napad. Patent si dava firma.

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať