Image
27.5.2018 0 Comments

Energetické systémy zažívajú veľkú prestavbu

Stále rastúci záujem o ekológiu, rozhodnutia zrieknuť sa fosílnych palív a liberalizovať trh vedú k výrazným zmenám vo výrobe i distribúcii elektriny. Začala sa veľká prestavba energetických systémov.

Cieľom transformácie energetiky je efektívne začleniť obnoviteľné zdroje a pokryť pritom rastúci dopyt po elektrine. Bez nových technológií to však nejde. Elektrine musia dať viac inteligencie, flexibility a dokázať uskladniť jej prebytky.

Dodnes využívame koncept výroby a distribúcie elektrickej energie, ktorý vzišiel z veľkej „bitky prúdov“ v závere 19. storočia. Thomasa A. Edisona, zástancu jednosmerného prúdu, vtedy porazil Nikola Tesla s myšlienkou využiť na zásobovanie elektrickou energiu striedavú trojvodičovú elektrickú sieť. Tento koncept najprv úspešne odskúšali v Nemecku. V roku 1891 na elektrotechnickej výstave vo Frankfurte nad Mohanom elektrickú energiu vyrábala vodná turbína v mestečku Lauffen na rieke Neckar, vzdialená od výstaviska 180 kilometrov. Bolo to po prvý raz, čo sa podarilo preniesť elektrickú energiu na takú veľkú vzdialenosť s prijateľnými stratami.

Teslovo víťazstvo definitívne potvrdila veľká elektráreň na Niagarských vodopádoch, ktorú v roku 1896 postavil so svojím podporovateľom Georgeom Westinghousom. Odvtedy sa elektrina vyrába centralizovane. Elektroenergetika postavená na veľkých zdrojoch bola pritom budovaná tak, aby sa výroba prispôsobovala aktuálnej spotrebe, lebo vtedy sú podmienky na prevádzku elektrických sietí ideálne.

Centralizovaná výroba elektriny ustupuje a všetko smeruje k rozdrobenej distribuovanej výrobe.

Storočie elektriny
Elektrina sa stala základom moderného života a dnes je hlavným zdrojom energie na pohon mnohých strojov a zariadení. Lenže každá minca má dve strany. Prvou, pozitívnou, je dostupnosť elektriny pre spotrebiteľov a pohodlný spôsob jej ovládania. Energetici však dobre poznajú aj druhú stranu mince – nevyhnutnosť neustále udržiavať vyrovnanú bilanciu tokov výkonov v elektrizačnej sústave. Problémom zostáva aj naša neschopnosť akumulovať elektrickú energiu vo väčšom a efektívnejšom meradle. Po sto rokoch od „bitky prúdov“ sú tieto negatíva ešte výraznejšie.

Záver 20. storočia ukázal, že nárast spotreby elektriny nie je možné pokrývať klasickými fosílny mi zdrojmi pre ich negatívny vplyv na životné prostredie. V mnohých krajinách tiež ochladol záujem o jadrovú energetiku. Ako riešenie sa ponúkli nové druhy obnoviteľných zdrojov – najmä veterné a solárne elektrárne. Tie sú však závislé od počasia a ťažko predvídať ich výstupnú kapacitu. Slnku a vetru nikto nerozkáže, a tak v distribučných sieťach dochádza k nadmernému zaťaženiu. Súčasne sa ustupuje od centralizovanej produkcie elektriny z veľkých zdrojov a všetko smeruje k rozdrobenej distribuovanej výrobe, ktorá je čoraz bližšie k spotrebiteľovi.

Inteligentnejšia energia
V Európe v prestavbe svojho systému najďalej pokročilo Nemecko. Už dnes tvoria obnoviteľné zdroje v energetickom mixe krajiny celú tretinu a do roku 2050 sa ich podiel zvýši na 80 percent. Vo Veľkej Británii zasa znížili za ostatných šesť rokov podiel elektriny vyrobenej z uhlia na sedem percent, pričom vďaka stavbe nových veterných parkov vzrástol podiel elektriny z vetra na pätnásť percent.

Elektroenergetici zároveň riešia otázku, ako dosiahnuť bezpečné a spoľahlivé dodávky energií. Nik nemá chuť vynakladať enormné financie na rozsiahle rekonštrukcie rozvodných sietí. Riešenie sa hľadá v nových inteligentných technológiách. Príkladom sú veľké batériové úložiská, ktoré dokážu akumulovať krátkodobé prebytky energie a v prípade potreby sa zmenia na záložný zdroj. Ako ukazujú doterajšie skúsenosti s batériovým modulárnym systémom Siestorage spoločnosti Siemens, nové riešenia nájdu efektívne uplatnenie v celom energetickom reťazci – od výrobcu elektriny až po spotrebiteľa.

Foto: Siemens, Pictures of the Future

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Najnovšie videá